Prosinec 2014

A year ago, I would've never pictured my life the way it is now

31. prosince 2014 v 13:25 | Alethea |  Slová, slová, slová...
http://img-9gag-ftw.9cache.com/photo/aMbOGbx_460s.jpgPosledné dni mám chuť zašiť sa pod perinu a nevyliezť odtiaľ. Objať vankúš a spať. A spať. A spať. Nevedieť o svete, nerozmýšľať... Hlavne dnes.

Je posledný deň v roku a ja začínam premýšľať nad tými obrázkami typu "Od zajtra sa začína nových 365 strán knihy tvojho života". Takže diel 2014 končím takto. Túžbou po spánku. Hm. Dosť smutné.

Budem ešte trošku negativisticky pokračovať a podelím sa s vami o myšlienky, ktoré som včera s kamarátkou riešila. Nedávno šla v telke moderná verzia Popolušky a ja som si uvedomila, že ženám je dosť solídne vymývaný mozog. Láska je zobrazovaná vždy rozprávkovo - ale poďme od začiatku. Hlavné postavy sú vždy krásne, vrcholom romantiky je ples, na ktorom je žena za žiariacu hviezdu, ktorá vyčnieva z davu a každý si ju všimne, navoňaná esenciou tajomstva a ktorá o pólnoci dostane ten najúžasnejší bozk po najromantickejšom tanci. Očakávania level nekonečno. A potom realita bolí.

Společnost se začala rozcházet, když tanec skončil, takže se ti, co zůstali, mohli volněji pohybovat, a teď nadešla ta chvíle, kdy pravá hrdinka, pokud ještě nesehrála příliš významnou roli v událostech večera, by měla upoutat pozornost a obdiv. Každých pět minut jí odklidí z cesty další davy, a tím se jí poskytne lepší příležitost k okouzlování. Nyní ji uzří mnoho mladíků, kteří dříve nepronikli do její blízkosti. Žádný však při pohledu na ni nezůstal zírat uchvácen, místností se nerozšuměly dychtivé dotazy, nikdo ji neoznačil za božskou.
Northangerské opatství, Jane Austen

A ideme ďalej, keď už sme pri Jane Austen. Včera som si po x-tý raz pozrala Pýchu a Predsudok. Viete, človek mení pohľad na svet takmer denne, takže aj môj prúd myšlienok sa zrazu včera presmeroval na otázku - prečo láska vždy vyzerá taká jednoduchá pre mužov a taká zložitá a útrpná pre ženy? Ako keby mali všetko pod kontrolou a bolo ich rozhodnutím, nie našim. Kamarátka na to zareagovala súhlasom a poznámkou, že možno to bude tým, že muži sa snažia preukazovať iba svoju silnú stránku a že jednoducho neuznajú, že by niečo nemohli mať pod svojou kontrolou. Príde mi, že sme vždy tie stratené v pochybnostiach, zatiaľ čo oni presne vedia čo robia a ako ovládajú prúd... Zas sme sa dostali k tomu, že určite vždy nevedia čo robia, len to nechcú priznať. Ale obe sme uznali, že koniec koncov sa tak niekedy cítime. Ako keby sme na nich záviseli. A vždy na nich len čakali.
Wow. Asi skončíme zle. No ale povedzte vy. Nakoniec, určite ste mnohé skúsenejšie života ako my dve :D Nezamýšľali ste sa niekedy nad takýmito hlúposťami?

Luckily, I always travel with a book, just in case I have to wait on line for Santa, or some such inconvenience.

26. prosince 2014 v 20:42 | Alethea |  Slová, slová, slová...
Ho, ho, ho! Merry Christmas! AKA Zdravím, moji drahí čitatelia! :)

Normálne neverím, že zajtra je už 27. decembra. To bude nejaký omyl, nie? Príde mi ako keby som sa len teraz pripravovala na maturitu, ako keby som len teraz riešila, že čo budem robiť celé leto, stresovala kvôli prvému dňu na výške a... Ono to všetko bolo už tak dávno, páni.

Aj keď tento rok nebol bohatý na knihy, či filmy, na ktoré som ozaj nemala veľmi čas, musím uznať, že bol naozaj štedrý čo sa týka udalostí a nových ľudí. Práve včera som skonštatovala, že posledné dni odchádzam z domu ráno a prídem večer - kam sa podel môj nesociálny život? Nechtiac sa to odrazilo aj na blogu - počet článkov je naozaj biedny, aj keď ako sa tak práve pozerám, je o niečo málo vyšší než v roku 2013 :D