Slová, slová, slová...

In a gentle way, you can shake the world

21. září 2017 v 21:08 | Alethea
Ahojte!

Urobíme si malé prípadové cvičenie:
Ste vyučujúci vysokej školy a keď požiadate svojich žiakov o to, aby sa predstavili, chcete počuť aj ich obľúbenú knihu. Oceníte študenta, ktorý odpovie úprimne, hoci ide o román alebo takého, ktorý vám povie prudko inteligentnú, odbornú knihu, ale je nanajvýš pravdepodobné, že sa len snaží spraviť dojem a vôbec to tak nie je?

I am not a woman, I am a Queen

9. září 2017 v 19:25 | Alethea
Ciao!

Už dlhodobo sa mi tak krásne darí pridávať jeden článok týždenne... A prišiel september a celé mi to pokazil :D Posledné dni nerobím nič iné, len lietam z miesta na miesto (na metle, ofc) a snažím sa postíhať všetko, čo mám. Až na články, ktoré som - očividne - už druhý týždeň nestihla. Inak sa mi ale darí :D

Twitter je väčšinou miesto, kde hľadám inšpiráciu na nadpis (niekedy aj na obsah :D) a ako ho tak teraz scrollujem, uvedomila som si ako šialene ma môj twitter účet odráža a vystihuje. Nie ako FB, kde si dovolím pridať máločo :D (Učitelia v priateľoch, viete...)

It always seems impossible until it's done

29. července 2017 v 8:00 | Alethea
Lin-Manuel Miranda vie niekedy vystihnúť veci tak, že podľa mňa ani sám nevie ako :D Ak by ste radi počuli o tom ako som strávila posledné dva mesiace - okrem toho, že niektoré dni aj presne takto ↓ - a možno sa aj inšpirovali pre nadchádzajúci august, neváhajte kliknúť na Celý článok :)

Oh, what now? I'm in shock! Look, I've got a blanket!

7. června 2017 v 20:36 | Alethea
Nechápem, ale tento tumblr post je tak šialene o mne, až to hádam nie je možné :D Mala som presne 13, keď som prvýkrát vzala do rúk knihu Pýcha a Predsudok. Momentálne mám 22 a... Proste to úplne sedí :D
https://pbs.twimg.com/media/DBLAZhQXoAEe6wO.jpg:large

Ak by vás zaujímalo ako som trávila posledné obdobie, určite kliknite na Celý článok!

Rules for happiness:

21. listopadu 2015 v 14:57 | Alethea
something to do, someone to love, something to hope for.
Immanuel Kant

To quote Hamlet act III scene III line 92, “no”

26. června 2015 v 23:07 | Alethea
Ahojte!

Ako sa máte? Verím, že už všetci prázdninujete :)

Ja už približne tak mesiac, priznám sa :D Napriek tomu však stále nemám známky z dvoch predmetov, ale ok, povedzme. Ešte pred skúškovým som si tak motivačne pripravila letný "to-do list", aby som sa mala na čo tešiť a teraz ako tak naň pozerám, tak zisťujem, že som ho v podstate za ten mesiac akosi vôbec nenapĺňala, ak nerátam jeden z dôležitých bodov, ktorým je "sleeping" a potom už pomaly tradičný výlet s kamarátkou do Budapešti.

Minimálne som si teda aspoň pozrela aj nejaký ten film - konkrétne "Na šrot", komédiu o americkej oslave 21ky, čo je ako viete rovné našej párty na osemnástku. Človek až nechápe, keď to pozerá, ozaj :D Ďalej som si trošku oneskorene s kamarátkou pozrela aj "Kamarád taky rád" - rovnako komédia, aj som zabudla, že Justin je fešák :D "Easy Virtue" je takisto vtipný film, až na to, že zasadený o storočie dozadu a pojednáva o Američanke, ktorá rozprúdi krv typickej panskej britskej rodine. A keďže som si čírou náhodou rewatchla "Hry o život" v telke, na druhý deň som sa konečne dostala aj k tomu, aby som si pozrela "Hry o život: Drozdajka 1".

El mundo cambia con tu ejemplo no con tu opinión

22. května 2015 v 18:52 | Alethea
Snažím sa prudko inšpirovať citátom Neila Gaimana: "This is how you do it - you sit down at the keyboard and you put one word after another until it's done." Ale ako vzápätí dodáva, "It's that easy, and that hard." Otvorila som si k tomu pizzové sucháre a premýšľam nad udalosťami posledných dní prechádzajúc novinky na facebooku. Jeden z postov mi v mysli vyvolal včerajšiu epizódku, ako sa spolužiak spýtal čašníčky v bare, kedy zatvárajú. Jej výraz a pár sekundové ticho, v ktorom premietala jeho slová a snažila sa vymyslieť vhodnú odpoveď, ktorá nakoniec predsa len prišla a bola vysoko neurčitá a nič nehovoriaca. Pri odchode sa ma spýtal, či viem, prečo ju to tak zaskočilo. Samozrejme, čo iné od nich čakať - brala to ako výzvu na rande. Čo mi však nejde do hlavy, prečo to skúšal, keď v priebehu hodiny odchádzal mimo Slovensko? Tomuto sa, drahí moji, hovorí Aletheina nevinnosť. Alebo naivita. Možno oboje.

A veces tengo sueño, a veces también

13. března 2015 v 11:56 | Alethea
Ak by som si robila zoznam vecí, ktoré som tento rok spravila po prvýkrát v živote, už by som na ňom mala... V celku dosť vecí.

A year ago, I would've never pictured my life the way it is now

31. prosince 2014 v 13:25 | Alethea
http://img-9gag-ftw.9cache.com/photo/aMbOGbx_460s.jpgPosledné dni mám chuť zašiť sa pod perinu a nevyliezť odtiaľ. Objať vankúš a spať. A spať. A spať. Nevedieť o svete, nerozmýšľať... Hlavne dnes.

Je posledný deň v roku a ja začínam premýšľať nad tými obrázkami typu "Od zajtra sa začína nových 365 strán knihy tvojho života". Takže diel 2014 končím takto. Túžbou po spánku. Hm. Dosť smutné.

Budem ešte trošku negativisticky pokračovať a podelím sa s vami o myšlienky, ktoré som včera s kamarátkou riešila. Nedávno šla v telke moderná verzia Popolušky a ja som si uvedomila, že ženám je dosť solídne vymývaný mozog. Láska je zobrazovaná vždy rozprávkovo - ale poďme od začiatku. Hlavné postavy sú vždy krásne, vrcholom romantiky je ples, na ktorom je žena za žiariacu hviezdu, ktorá vyčnieva z davu a každý si ju všimne, navoňaná esenciou tajomstva a ktorá o pólnoci dostane ten najúžasnejší bozk po najromantickejšom tanci. Očakávania level nekonečno. A potom realita bolí.

Společnost se začala rozcházet, když tanec skončil, takže se ti, co zůstali, mohli volněji pohybovat, a teď nadešla ta chvíle, kdy pravá hrdinka, pokud ještě nesehrála příliš významnou roli v událostech večera, by měla upoutat pozornost a obdiv. Každých pět minut jí odklidí z cesty další davy, a tím se jí poskytne lepší příležitost k okouzlování. Nyní ji uzří mnoho mladíků, kteří dříve nepronikli do její blízkosti. Žádný však při pohledu na ni nezůstal zírat uchvácen, místností se nerozšuměly dychtivé dotazy, nikdo ji neoznačil za božskou.
Northangerské opatství, Jane Austen

A ideme ďalej, keď už sme pri Jane Austen. Včera som si po x-tý raz pozrala Pýchu a Predsudok. Viete, človek mení pohľad na svet takmer denne, takže aj môj prúd myšlienok sa zrazu včera presmeroval na otázku - prečo láska vždy vyzerá taká jednoduchá pre mužov a taká zložitá a útrpná pre ženy? Ako keby mali všetko pod kontrolou a bolo ich rozhodnutím, nie našim. Kamarátka na to zareagovala súhlasom a poznámkou, že možno to bude tým, že muži sa snažia preukazovať iba svoju silnú stránku a že jednoducho neuznajú, že by niečo nemohli mať pod svojou kontrolou. Príde mi, že sme vždy tie stratené v pochybnostiach, zatiaľ čo oni presne vedia čo robia a ako ovládajú prúd... Zas sme sa dostali k tomu, že určite vždy nevedia čo robia, len to nechcú priznať. Ale obe sme uznali, že koniec koncov sa tak niekedy cítime. Ako keby sme na nich záviseli. A vždy na nich len čakali.
Wow. Asi skončíme zle. No ale povedzte vy. Nakoniec, určite ste mnohé skúsenejšie života ako my dve :D Nezamýšľali ste sa niekedy nad takýmito hlúposťami?

Luckily, I always travel with a book, just in case I have to wait on line for Santa, or some such inconvenience.

26. prosince 2014 v 20:42 | Alethea
Ho, ho, ho! Merry Christmas! AKA Zdravím, moji drahí čitatelia! :)

Normálne neverím, že zajtra je už 27. decembra. To bude nejaký omyl, nie? Príde mi ako keby som sa len teraz pripravovala na maturitu, ako keby som len teraz riešila, že čo budem robiť celé leto, stresovala kvôli prvému dňu na výške a... Ono to všetko bolo už tak dávno, páni.

Aj keď tento rok nebol bohatý na knihy, či filmy, na ktoré som ozaj nemala veľmi čas, musím uznať, že bol naozaj štedrý čo sa týka udalostí a nových ľudí. Práve včera som skonštatovala, že posledné dni odchádzam z domu ráno a prídem večer - kam sa podel môj nesociálny život? Nechtiac sa to odrazilo aj na blogu - počet článkov je naozaj biedny, aj keď ako sa tak práve pozerám, je o niečo málo vyšší než v roku 2013 :D

That's because you have the emotional range of a teaspoon!

8. listopadu 2014 v 10:24 | Alethea
-One person couldn't feel all that. They'd explode!
-That's because you have the emotional range of a teaspoon!
#HarryPotter

Ja som vedela, že sa vám ten gif z minulého článku bude páčiť! HA! :D A keďže som objavila tento ďalší perfektný, povedala som si, že ho musím tiež využiť a napísať vám k nemu už aj pár slov :D
Keď som sa spýtala Dianthe, že čo také by som k nemu ale mohla napísať, odpovedala mi, že to ako skvelo a úžasne sa mám, ako všetko stíham a ako v živote vôbec nemám bordel. Prečo nie no :D

Never stop. Never stop fighting. Never stop dreaming.

29. října 2014 v 20:37 | Alethea
Yay!Ahojte!

Ako sa máte? Čo máte nové? Ako plynie život? (Aka výsluch druhého stupňa :D)

Bolo mi povedané, že by sa už naozaj patrilo napísať vám. Vidíte ako sa o vás Dianthe stará? Týmto ju pozdravujem a vy sa jej môžete v komentároch poďakovať :D
Čo sa týka Jennifer, ktorej veľmi pekne ďakujem za nomináciu v tagu, nezabudla som! Len zatiaľ som si na to akosi nenašla čas.

Say something

2. srpna 2014 v 11:16 | Alethea
Zdravím!

Ako sa máte? Ako trávite prázdniny?

Tento článok berte... Tak trošku s rezervou. V podstate vôbec neviem, čo vám chcem napísať, aj keď mám hlavu plnú myšlienok a pridať nový článok na blog by som chcela.

Poslednú dobu je tu mŕtvo vďaka mojej "aktívnosti" a sem-tam pridaným od veci videám. Od veci, pretože zameranie tohto blogu je predsa o niečom inom, to všetci vieme. Úprimne? Párkrát mi už myšlienka zavrieť to tu celé prebehla hlavou. Ale... Som tu už 4 roky. (Myslím tým na tejto adrese, inak sa v blogovej sfére pohybujem už oveľa dlhšie. Na tie prvé blogy radšej ani neradno spomínať :D) Takže mi príde ľúto to len tak všetko opustiť. Po toľkom čase...

Chuť venovať sa blogu, chuť čítať a sledovať filmy, či seriály... Ono sa to musí vrátiť späť, však? Naozaj dúfam, že áno. Projekt Let's book travel je... Dobrý, myslím si. Škoda len, že tým ako som poodstúpila tri kroky od blogu a kníh, som poodstúpila aj od neho. A okrem toho je aj škoda, že nás nie je viac, že to nemalo lepšiu reklamu a podobne. Och, páni, som strašne na nič blogerka :D

Mrzí ma to. Hlavne kvôli vám, pretože sa mi zdalo, že ste to tu mali úprimne radi. Ak sa teda nemýlim. Od môjho maturitného ročníka to tu šlo dolu vodou a mne nezostalo nič iné ako si sľubovať, že veď prázdniny všetko vyriešia. Som v polovici prázdnin a pozrite sa ako to tu vyzerá :D Ani len vtipné to už nie je. Takže sa ani len neodvažujem prosiť o trpezlivosť alebo čokoľvek iné. Len dúfam, že sa spamätám a nejako sa mi podarí dostať sa do starých koľají. Ak vôbec ešte existujú. V opačnom prípade by som mala nájsť nové a to čím skôr. Veď toto bolo niečo, čo som vždy chcela robiť. O čom som vždy snívala, že až budem mať čas rozbehnem to tu a blá. Je síce pravda, že som poslednú dobu naozaj vyčerpaná z iných vecí, okolo ktorých sa točia moje dni, ale aj tak.

Skutočne neviem ako to bude pokračovať. Ako budem pokračovať ja. V každom prípade vám ďakujem za všetky vaše komentáre a čas, ktorý ste so mnou strávili :)

Prajem vám pekný víkend!

Alethea

_________________________________________________________________________________________________________________


July lasted about 30 seconds and I'm pretty sure we skipped June as well.

(Nielen) Knižný update | jún

2. července 2014 v 8:00 | Alethea
http://38.media.tumblr.com/5f0b23832584535da421f28299c75089/tumblr_n4a0stg60V1rp4duqo6_250.gifKnižný update je jedna z tých rubrík, z ktorej sa môžete dozvedieť, aké knihy som čítala v určitý mesiac, respektíve na aké články o knihách sa môžete v nasledujúcich dňoch tešiť. Práve mi však napadlo, že by som vlastne mohla zhodnotiť mesiac ako celok a to nielen z knižnej perspektívy. Mohla by som to premenovať na "Mesačný update" alebo čosi také...

Už pár dní pred začiatkom júna sa začali moje dlhé približne trojmesačné prázdniny, na ktoré som si spočiatku nemohla zvyknúť. Teraz je to už lepšie, no musím povedať, že absolútne nechápem kam sa ten jeden mesiac vyparil. Možno je to tým, že som sa naučila dlho vyspávať a bdieť do skorého rána, možno tým, že sa vlastne ani veľmi nenudím, ktovie.

The show is done now and it's time to leave the stage

23. května 2014 v 23:13 | Alethea
Zdravím!

Po dlhom čase sa opäť ozývam a hlásim návrat k blogovaniu!

¡Piensa como un protón y permanece positivo!

1. února 2014 v 21:19 | Alethea
http://weknowmemes.com/wp-content/uploads/2013/09/think-like-a-proton-and-stay-positive.jpg
Alebo čo sa stalo mojim heslom po tom, čo som si zvolila maturitu z chémie.

Napísať sem sa chystám už minimálne týždeň. Stále otvorím "Nový článek", zistím, že vlastne vôbec neviem ako chcem začať a tak s predstavou chytenia múzy začnem brázdiť obľúbené stránky. A k písaniu som sa nikdy nevrátila.

Čo mi pripomína, že sa vám chcem veľmi pekne poďakovať za to množstvo komentárov, ktorým ma poslednú dobu napriek tomu obdarúvate. Veľa to pre mňa znamená :)

Zároveň by som vás však chcela poprosiť o zhovievavosť a o to, aby ste neopustili môj blog v najbližších 4 mesiacoch, kedy budem zrejme maximálne neaktívna a dosť možno vaše stránky ani nebudem navštevovať. Teda ono ma to určite vždy zláka, minimálne v piatky večer, no pre istotu vás chcem varovať aj pred tým. (Kto nie je informovaný, tak momentálne som v maturitnom ročníku a mám toho trošičku viac, než bežný smrteľník :D Ale ja to dám!)

A! Môžem vám sľúbiť, že už teraz chystám na blogu veľké "pomaturitné" upratovanie a zmeny vo veľkom štýle. Takže naozaj vás prosím, zostaňte mi verní, mám vaše blogy - a zároveň aj vás - veľmi rada a mrzelo by ma, keby sme sa odcudzili.

Ďakujem vám veľmi pekne! :)

¡Hasta la próxima!

Alethea

I have loved the stars too fondly to be fearful of the night

14. srpna 2013 v 0:12 | Alethea
Hello, sweeties!

Chystám sa vám napísať už tak dlho, že to ani len možné nie je. Chcela som sa zapísať do projektu "Kouzelná knihovnička", v ktorom ide o to, aby ste odprezentovali čo v tej vašej knihovničke máte. Presne o rok sa tento proces opakuje a vy hodnotíte zmeny, ktoré sa za ten čas udiali. Lenže vyskytol sa problém, že som vedela, že k narodeninám nejakú tú knihu dostanem a preto som sa rozhodla čakať.

Ďalšia možnosť bola konečne spísať recenzie na knihy, v ktorých mám resty ešte z apríla. APRÍLA! Chápete to? Ja nie. No lenže presne to sa mi naskytlo ako výhovorka. Apríl bol ďaleko a mne sa v tej horúčave nechcelo spomínať čo to vtedy bolo. A tak som opäť nič nenapísala.

Okomentovať filmy bola ďalšia alternatíva. Ale ako vidíte, ani takýto článok sa nezjavil.

http://31.media.tumblr.com/tumblr_ljuthvs7Tj1qdwjb5o1_500.gif
Rupert: I really like your hair. It's so blonde and sexy.
Tom: Oh my god! I can't believe you said that; you're such a sweet heart!

With freedom, books, flowers & the moon, who could not be happy?

25. června 2013 v 23:04 | Alethea
Tamtadadá!

Žijem! :D Aké prekvapenie, však? Viete, ono to chvíľami tak nevyzeralo :D A to hlavne také dva týždne pred maturou, kedy jeden som bola chorá s teplotami, na antibiotikách, hlava mi išla prasknúť a moje učenie bolo skôr neučením. Týždeň druhý a lá týždeň pred maturami sme dokonca ešte písali písomku z matematiky. Kdeže týždeň! To bolo vlastne... 4 dni pred maturami :D Dobré nie? A na to, že som to učivo videla prvýkrát dve hodiny pred testom, tak jedine sa klaniam za to, že som ho dala na 80%! :D (Áno, jednoducho som sa musela pochváliť :D)

Celá pointa mojej "aktivity" na tomto blogu, spočívala práve v rušnom školskom živote študenta, ktorý nám dal zabrať do poslednej chvíle, nehovoriac o maturite, kvôli ktorej som sa obmedzovala ako v čítaní, tak aj v pozeraní filmov a všeličoho. Inak povedané, snažila som sa sústrediť na ten ružovo vyznačený dátum v kalendári - 25.06.'13 - a odvádzať pozornosť len na tie najnutnejšie veci. A oplatilo sa :)
 
 

Reklama